Modding & Modified PC

PC je tu !

Osobný počítač je tu s nami už 30 rokov. Za celú túto dobu sa rovnako ako všetky počítačové komponenty vyvíjajú tiež plechové škatule, ktoré to všetko drží pohromade. Až posledné roky sú ale pre tento segment pomerne výrazné - menia sa farby, použité materiály a hlavne tvary. Prešli sme históriou a zmapovali vývoj počítačových case až do dnešných dní.

Nebudeme tu polemizovať nad rôznymi dohadmi, od kedy je možné považovať osobný počítač za osobný počítač. Začiatkom dnešného článku je jeseň roku 1981, kedy IBM v spolupráci s Microsoftom predstavilo počítač IBM PC 5150 (mimochodom, ako Bill Gates k tejto spolupráci prišiel mapoval film Piráti zo Silicon Valley). Od tohto okamihu sa začal používať názov "Personal Computer", teda "osobný počítač". Je ale pravda, že taký Apple II bol tiež konštruovaný ako osobný počítač a vyrobený bol dokonca o štyri roky skôr, teda v roku 1977. Ešte viac napred bol Xerox s modelom Alto z roku 1973, od ktorého Apple i Microsoft bohato čerpali.

Niekedy na konci 80. rokov 20. storočia sa na stoloch prvých užívateľov objavila slonovinovo šedá súprava, kedy síce samotná case nepôsobila asi tým najvýraznejším dojmom, ale v tento okamih svet dostal prvú špecifikáciu typu počítačovej skrine, teda tzv desktop.

Desktop

Označenie "desktop" pochádza z anglického "na stole", ak využijeme voľný preklad. Táto skriňa dokáže pojať všetky komponenty, ktoré sú potrebné pre správny chod počítača, takže nie je potrebné ničoho ďalšieho. V súčasnosti sa desktopy využívajú pre tzv terminály, ktoré však s týmto starším typom nemajú takmer nič spoločné. Zároveň toto označenie sa natoľko udomácnilo, že veľakrát sa slovom desktop označovali kompletné počítačové stanice.

IBM 5150 - takto vyzerala jedna z prvých desktop case

Ak by som tento článok písal pred cca desiatimi rokmi, asi by bolo možné uviesť, že desktopy sú najrozšírenejším typom skríň na trhu a využívajú sa u všetkých typov staníc, či už v domácnosti alebo v kancelárii. Dnes už to ale neplatí a desktopy nájdeme hlavne u tzv HTPC, teda počítačov pre domáce kiná. Treba uznať, že sa k tomuto typu vracajú aj výrobcovia kancelárskych strojov, pretože desktop je možné príjemne umiestniť pod monitor, a ten tak zaberá pomerne málo miesta.

Vnútorné usporiadanie

Vďaka priestorovo nenáročným LCD ale táto výhoda často už stráca zmysel, pretože desktop potom zaberie inak využiteľné miesto na stole. Relevantnosť tohto argumentu tak bola skôr v období CRT monitorov.

Štandard IBM prevzali neskôr aj ďalší výrobcovia, ako napríklad HP alebo Dell. Vďaka integrácii do výrobných programov najväčších výrobcov sa práve forma desktopu stala najbežnejšia a udržala sa až do konca 90. rokov. Trúfam si tvrdiť, že veľa z vás mala doma svoj ​​prvý počítač tiež práve v tejto skrini.

Už modernejší ATX desktop (Intel Pentium III)

Keď už sme spomenuli výhody typu desktop, je potrebné tiež sa zamerať na nejakú tú nevýhodu. Tá je predovšetkým v uložení dosky, ktorá leží na spodnej časti skrine, a tak sa tu veľmi dobre usadzuje prach. U Tower sa usadzovaniu prachu neobjavuje tak výrazne. Druhý problém je s košmi pre mechaniky a disky, ktoré je nutné poväčšinou úplne demontovať, aby bola vôbec možná inštalácia dosky alebo mechanik samotných. V prípade desktopu sa teda nepredpokladá akákoľvek častejšie manipulácia s komponentmi.

Tower

Zásadnejší prielom z pohľadu počítačových skríň prichádza až v 90. rokoch, kedy nielen vo väčšej miere nastupujú notebooky čoby prenosné zariadenia, ale bežné osobné počítače sa čoraz častejšie montujú do skríň typu tower. Toto označenie je samozrejme odvodené z angličtiny od slova "veža". Tejto transformácii pomohla asi predovšetkým špecifikácia ATX, ktorá vďaka výkonnejším komponentom dbá viac na systém chladenia.

A zrazu sa stáva hitom tower (tento už ATX)

Desktopy nepriniesli príliš inovatívne riešenia, čo sa airflow týka, takže na tomto aspekte bolo treba zapracovať. Predovšetkým výkonnejšie stanice sa začali stavať do skríň typu tower, kde bola doska uložená vertikálne a dala sa efektívne ofukovat aktívnym ventilátorom. Obľúbenosť tower rástla aj vďaka možnosti ich uloženia pod stolom. Procesorom a grafickým kartám totiž už nestačil iba pasívny chladič, a začali sa teda pridávať ďalšie hlučné ventilátory. Užívateľ mal tak snahu zdroj hluku oddialiť od pracovného stola, teda aspoň vedľa neho alebo pod ním.

... čím ďalej viac sa šetrí na materiáloch

Mnohý z vás si iste ešte pamätáte 40mm ventilátory točiace sa trebárs aj so šiestimi tisíckami ot. / Min. na malom pasívu čipsetu základnej dosky. Tieto malé bzučiaky dokázali narobiť taký obrovský hluk, že keby case zostala pod monitorom na stole, bola by pokojná práca na PC takmer nemožná. Samozrejme vývoj chladenia nezostal len u základných dosiek a procesorov, ale aktívnymi ventilátormi sa začali osadzovať aj grafické karty. U nich sa však v prípade uloženia v skriniach typu tower objavil problém s prehrievaním, pretože karta je upevnená chladičom dole, a teplo tak nedokáže od jadra samovoľne odchádzať. Na toto museli samozrejme reagovať výrobcovia kariet, ktorí upravili chladiče takým spôsobom, aby ventilátor tlačil vzduch smerom dozadu.

Konštrukcie skríň sú však v niektorých prípadoch dosť originálne

Case typu tower má samozrejme výhodu v ľahšej montáži, pretože je priestrannejší. Nie je teda problém nainštalovať základnú dosku a následne sa hrať s mechanikami alebo pevnými diskami. Ani najmodernejšie grafické karty obrovských rozmerov nemajú problém, aj keď samozrejme záleží na konkrétnom modeli.

Práve skriňa typu tower sa tiež na trhu za krátku radu rokov objavilo niekoľko variácií, ktoré si vždy samostatne vyslúžili svoje konkrétne označenie. Z počiatku bol najbežnejší asi tzv midi-tower, ako sa často objavovalo v cenníkoch. Koncepcia vychádzala presne zo špecifikácie ATX, teda základná doska FullATX a zdroj umiestnený nad ňou. V prednej časti boli pozície pre pevné disky a navyše kôš pre tri až štyri 5,25 "zariadenia.

Slušne priestranný micro-tower od ANTEC

S príchodom microATX základných dosiek sa samozrejme prispôsobili aj počítačové skrine, takže sa začali objavovať menšie mini-toweri, ktoré uberali predovšetkým v mieste 5,25 "koše a pojali tak maximálne 1 až 2 mechaniky. To všetko ale so zachovaním priestrannosti a predovšetkým kvalitného prietoku vzduchu.

Pôvodná koncepcia big-tower nebola príliš logická (Chieftec Bravo series)

Vysvetlenie pojmu big-tower asi tiež nebude príliš prekvapujúce. Ich móda bola predovšetkým medzi počítačovými nadšencami na prelome tisícročia, keď sa začalo hovoriť aj o casemoddingu a vodnom chladení. Big-tower so svojou obrovskou výškou, a teda aj vnútorným priestorom, ponúkal ideálny základ pre integráciu výmenníkov atp. Nevýhodou však bola samotná vnútorná konštrukcia, pretože tento typ vychádzal z menších midi-tower a výška sa zdvihla až nad zdrojom. Bolo tu teda viac 5,25 "pozícií, ale priestoru okolo základnej dosky takmer rovnako ako u menších modelov.

Aj toto je dnes označované za big-tower (SilverStone Temjin)

Od pokusov k štandardu

BTX alebo BTXtower

Špecifikáciu ATX si presadila v roku 1995 spoločnosť Intel a rovnaká firma tiež prišla v roku 2004 so štandardom BTX. Ten mal riešiť predovšetkým neduhy pôvodného formátu v rámci efektívnosti chladenia, bohužiaľ sa ale už Intelu nepodarilo strhnúť ostatných výrobcov, aby prešli na výrobu základných dosiek tohto typu. Základná doska pre BTX je totiž v podstate zrkadlovo otočená a rozloženie jednotlivých súčiastok na layoutu je výhodnejšie pre chladenie.

Výrobcovia skríň na čele so spoločnosťou ThermalTake na tento štandard reagovali tak, že pripravili pre už existujúce modely tzv BTX packet. Ten bolo možné naskrutkovať na case na miesto pôvodného uchytenie a využívať tak tento typ základnej dosky bez akéhokoľvek obmedzenia. Počítačové skrine určené výhradne pre formát BTX sa na trhu neobjavili takmer vôbec, takže približne jeden rok predajov týchto komponentov naznačil, že sa jedná o slepú uličku a Intel s výrobou BTX dosiek skončil.

Počítač založený na BTX štandardu od Fujitsu, príliš sa ale neujal

Ako je teda vidieť v praxi, nie všetky pokusy o efektívnejšie rozloženie komponentov do skríň, poťažmo súčiastok na samotných komponentoch, dôjde k úspechu. BTX je dnes minulosťou a tak sa výrobcovia pokúšajú nejako lepšie využívať štandard ATX. Z pohľadu počítačových skríň sa pred niekoľkými rokmi objavil podobný pokus, nazvaný ako fulltower, ktorý už ale cestu k úspechu zvládol.

Full-Tower

Na základe rastúcich požiadaviek trhu, teda ako zákazníkov, tak výrobcov komponentov, už existujúce typy počítačových skríň nestačili. Teraz hovoríme o dobe pred niekoľkými rokmi, kedy sa objavil prvý case, označovaný ako full-tower. Ten svojou konštrukciou značne vybočoval z radu konkurenčných produktov a konečne ponúkol zákazníkovi to, čo požadoval. Nie je síce nikde presne uvedené, ktorý z výrobcov na trh s prvým full-tower prišiel, ale ak ma osobne pamäť neklame, bol to CoolerMaster. Aj keď o isté pokusy tohto typu sa snažilo LianLi a možno aj iní výrobcovia.

Typické rozloženie komponentov do full-tower case

A v čom že tkvie originalita tohto typu počítačovej skrine? Nie v exteriéri, pretože ten je veľmi podobný väčšine middle-tower, len snáď niekedy o niekoľko centimetrov nadobudla výška. Prekvapenie sa totiž ukrýva vo vnútri. Celá, do tejto doby typická konštrukcia, sa obmenila a tie najpodstatnejšie komponenty môžu konečne dýchať.

Zväčšil sa totiž priestor okolo základnej dosky, takže už nie je problém sa pohrať s kabelážou alebo použiť chladič procesora s obrovskými pasívami. Myslené je na cablemanagement, takže nechýba rad otvorov v motherboard tray. Čo je ale hlavné, zmenilo sa aj ťažisko skrine, pretože napájací zdroj má teraz svoje miesto na podlahe skrine. A poväčšinou je ešte osadený tak, aby mal vlastný airflow, teda saje vzduch od podlahy case. Z tohto logicky vyplýva, že aj celková koncepcia chladenia sa zmenila.

LianLi si ale full-tower vysvetlil po svojom a dopadlo to takto

Poväčšinou je totiž potrebný ešte jeden prídavný ventilátor na odsávanie ohriateho vzduchu z case v hornej alebo zadnej časti. Tento ventilátor sa často pridával aj do bežných middle-tower, však nebol úplne nutnosťou. V tomto prípade nutnosťou skoro je, pretože ho zdroj už nenahradí ani z časti.

V súčasnej dobe, teda na prelome roku 2011 a 2012, by sa dalo hovoriť o maximálnom rozmachu skríň full-tower. V podstate každý výrobca, ktorý ponúka širšie portfólio počítačových skríň, má aspoň jeden model, ktorý je v tomto prevedení. Zákazník si dnes môže vybrať naozaj z nepreberného množstva skríň, ktoré sa často už ani nelíši vnútornou konštrukciou, ale predovšetkým svojím dizajnom.

Počítač stredom domácnosti

Zatiaľ sme sa bavili o štandardných skriniach, ale samozrejme vďaka rastúcej obľúbenosti počítačov ako takých vzniká aj rad špeciálnych typov. Teraz nehovorím o notebookoch alebo tabletoch, ale stále o osobných počítačoch. Tie sa totiž nenápadne začali presúvať z pracovných a detských izieb aj do centra rodinného života, teda obývačke. Rozmach plazmových a LCD televízorov a celkovo aj výraznejší záujem o multimédiá podporil vznik tzv HTPC. Staníc, u ktorých je kladom nielen dôraz na výkon pre prehrávanie videa, ale aj na dizajn. Svojou decentnosťou a luxusným prevedením by sa mal približovať ďalším Hi-Fi zariadením v obývacej izbe.

Veľmi elegantné HTPC skrine vyrába Origen

Do tohto segmentu vstúpila opäť väčšina výrobcov, pretože niekedy medzi rokmi 2008 až 2010 sa zdalo, že sa výroba počítačov zameria týmto smerom. Veľakrát však nešlo len o prázdne plechové case, ale veľmi dobre vybavené základne, ktoré dovoľovali ovládať bežný hardvér cez diaľkový ovládač alebo integrované dotykové LCD. To všetko samozrejme s nádychom patričného luxusu a predovšetkým vyššej ceny.

Čo čert nechcel, HTPC síce sú u niektorých užívateľov obľúbeným doplnkom aj dnes, predovšetkým teda u tých, ktorí majú malý byt a počítač musia mať v obývacej izbe, avšak ich postupne začali nahrádzať tzv. multimediálne centrá. Bežný hardvér v nich nahradili custom diely vyrábané pre konkrétne skrine. Tie dokážu ponúknuť rovnaké funkcie ako HTPC, ale často pri menších rozmeroch vďaka využitiu notebookových dielov, a na mieru vyrábaným základným doskám. V takomto počítači sa už ale moc nepohrabete a upgrade je tiež skoro nemožný, vymeniť môžete jedine disk alebo pridať RAM.

Ešte dnes sú hitom tzv multimediálne centrá - malé a výkonné!

Práve pred rokom 2008 bolo možné najvýraznejšie pozorovať snahu výrobcov a zmenšovanie všetkých produktov. Vo väčšej miere sa tak objavujú microATX dosky, ktoré však dovoľujú osadiť plnohodnotné grafické karty a ponúknu rovnaký výkon ako FullATX. Rovnako tak sa začíname stretávať s označením "barebone pc". Američania by asi takýto stroj označili ako "DIY", teda dorobte si sám. Jedná sa vlastne o malú skriňu, ktorá sa snaží efektívne využiť každé voľné miesto. Tá je však priamo osadená základnou doskou neštandardných rozmerov a často tiež integrovaným procesorom. Zákazník si potom už dodá len grafickú kartu, disk a prípadne ďalšie komponenty "podľa chuti".

Barebone PC boli však tiež hitom svojej doby, predovšetkým ako HTPC

Vhodným variantom boli predovšetkým barebone, ktoré nemali integrovaný CPU, a bolo tak možné postaviť aj veľmi výkonný stroj v malom kabátiku. Obmedzením však boli postaršie chipy na základnej doske, ktoré sa nemohli rovnať bežným základným doskám, a potom samozrejme aj nižší výkon zdroja, ktorý bol často aj súčasťou skrine (v atypických rozmeroch). Barebone každopádne dokázal zaujať a v istých dobách bol alternatívou ako k bežnému hernému PC, tak tzv HTPC.

V súčasnosti, kedy svetu moderných multimédií vládnu internetové tablety a ultrabooky, je zaujímavé pozorovať, že sa do módy vracajú opäť nadupané a veľké stroje, ktoré sa osádzajú napríklad aj dvoma alebo viacerými grafickými kartami. Tomuto segmentu sa jednoducho ešte nechce vypratať bojové pole a ja osobne verím, že k tomu tiež len tak skoro nedôjde. Rozhodne tu má ale väčší vplyv nielen výkon a komponenty ale aj dizajn.

Dizajn v súčasnosti

Ako som už naznačil, dizajn dnes hrá lepšie a výrobcovia to konečne zistili. Aj keď ono slovo "konečne" asi nie je úplne na mieste. Výrobcovia totiž zistili, že dizajn sa predáva lepšie ako kvalita, takže sa znižujú náklady na výrobu / použité materiály a zvyšujú sa investície do dizajnu jednotlivých modelov. Vďaka tomu síce dostávame ku kúpe veľmi krásne a tiež extravagantné počítačové skrine všetkých možných tvarov a veľkostí, ale mnohokrát si pri inštalácii komponentov musíme vziať silné rukavice, aby sme sa neporezali o ostrých hranách slabých plechov opracovaných horúcou ihlou.

A dnes? Je to hlavne o dizajne - to si uvedomuje napríklad aj NZXT ...

Je škoda, že zákazníci na tento vývoj pristúpili bez boja a niekedy mám pocit, že ho snáď aj vítajú. Dostávajú síce produkty za ceny, o ktorých by sa pred radom rokov mohlo len zdať, ale rovnako tak sa nám len zdá o materiáloch, aké boli na výrobu použité pred niekoľkými rokmi. Čo je nepríjemné, je aj rýchlejšie morálne zastarávanie počítačov a výraznejší spotrebný charakter. To totiž núti výrobcu nielen navrhovať nové a nové dizajny na hotové základné konštrukcie, ale tiež prichádzať s novými konštrukciami.

... ale aj Acer ...

Stačí sa pozrieť na výrobcu tých najluxusnejších skríň. Veď kto by si pred časom predstavil ATX tower v tvare slimáka? A dnes? LianLi ho smelo ponúka pod označením PC-U6B za sumu 200 eur. A má s ním úspech.

Nie tak extravagantne, ale veľmi podobne sa vydal napríklad aj SilverStone FT03. Case vyzerajúci ako komín v lepšom prípade, odpadkový kôš v tom horšom. Dostupná je od 130 eur.

...Dell...

Jednoducho povedané, v rámci počítačových skríň je vidieť, že konvencie dnes už nudia a ktokoľvek príde s niečím extrémne odlišným, má zamiesené na úspech. Samozrejme nie v kvantitatívnom meradle, pretože týchto extrémnych kusov sa rozhodne nepredáva porovnateľné množstvo ako tých obyčajných. Snaha odlíšiť sa je ale v každom z nás, a tak výrobcovia vsádzajú aspoň na to menšie množstvo zákazníkov, ktorí po originálnej koncepcii siahnu, nech to stojí, čo to stojí.

... alebo ThermalTake!